Panantukan / Filipínsky Box
Autor: N.Harvánek
Filipínsky box je u nás ešte stále neznámy pojem a toto bojové umenie patrí skôr k rarite medzi bojovými umeniami nielen u nás ale aj v rámci celej Európy. V skutočnosti ide o neozbrojenú formu filipínskych bojových umení (ďalej len FMA ) Kali, Arnis, Eskrima známu aj pod inými názvami ako Panantukan, Pangamut, Pananjakman, Bersilat, Kuntao. V niektorých štýloch dodnes nemajú pre tento spôsob boja názov, preto ho volajú Empty hands alebo po španielsky Mano mano. Používanie názvu Panantukan pre filipínsky neozbrojený boj sa úzko spája s Dan-om Inosantom zakladateľom Jeet Kune Do/Kali, ktorý ho začal požívať ako jeden z prvých ešte v sedemdesiatych rokoch 20. storočia.
Pôvod Panantukanu je v ozbrojených technikách a to hlavne v boji s dvoma nožmi v sekáčikovom úchope (čepeľ noža trčí z päste smerom k zemi), pričom údery sú vedené rovnako ako keby ste vykonávali „klasické boxérske údery “ jabb, cross, hák, zdvihák a východisková pozícia je zase „ klasický “ dvojitý kryt, známy pre každého, kto už videl box, kick box a podobne bojové športy. K repertoáru úderových techník patria aj kladivové údery, bodanie prstami (náhrada za nôž) na citlivé miesta ako sú oči, krk a genitálie a samozrejme nechýbajú ani údery lakťami z rôznych uhlov, údery ramenom alebo hlavou. Použitie kopov (Sipa) je značne obmedzené, keďže ruka s nožom je vždy rýchlejšia ako akýkoľvek kop na stredné, alebo horné pásmo, preto sa praktizujú hlavne rýchle nízko-líniové kopy maximálne do výšky pása. Okrem kopov do citlivých miest ako sú genitálie, slabiny, koleno a priehlavok sa veľmi často používajú na kontrolu protivníka formou rôznych šľapákov a pák na nohu s cieľom obmedzenia jeho pohybu a väčšej kontroly. Sú známe aj mnohé štýly, ktoré praktizujú Sikaran známy aj ako Filipínsky Kick Box, kde môžete nájsť rôzne kopy známe z TKD, Karate či Kick Boxu, ktoré mali na jeho vývoj veľký vplyv. Samozrejme Panantukan obsahuje aj Dumog (filipínske zápasenie) ako aj rôzne lámacie techniky a páky, ktoré sa dajú previesť so zbraňou či bez nej bez nutnosti nejako výrazne modifikovať techniku. Neoddeliteľnou súčasťou Panantukanu je aj Hubad-Lubud (Trapping) jeden zo základných pohybových princípov na krátku vzdialenosť a rovnako aj Gunting, ktorý je jeden z nosných princípov pre celý systém Kali.
Z hľadiska taktiky sa v Panantukane uplatňujú rovnaké princípy a vnímanie bojovej vzdialenosti ako v ozbrojenom boji. To znamená štyri základné bojové vzdialenosti – dlhá/largo, stredná/medio, krátka/corto a boj na zemi pričom najbezpečnejšia je Largo mano a najmenej bezpečný je boj na zemi. V dlhej a krátkej vzdialenosti sa obrana aj útok sústreďujú na deštrukciu končatín k čomu sa v obrane proti úderom a kopom na stredné a horné pásmo využívajú kryty s lakťami (Siko), alebo Gunting a proti nízkym kopom kolená a časť predkolenia. Aj keď je v súčasnosti boj na zemi veľmi populárny je potrebné si uvedomiť, že Kali je v prvom rade ozbrojený bojový systém, v ktorom sa používajú hlavne chladné a úderné zbrane a preto boj na zemi je minimálny.
